Boj o priestor

diskusia, 07.11.2016 o 18.00 / A4 – priestor pre súčasnú kultúru

Politicky prevažujúca neoliberálna povaha Bratislavy, od ponovembrového vývoja až po súčasnosť, určovala a určuje aj rozvoj jej mestského urbanizmu. Mesto veľmi rýchlo rozpredalo takmer celý svoj nehnuteľný majetok. Samo nemá stavať na čom, ani za čo a preto stavajú iní – developeri. Kriticky sa o stave a trendoch v tejto oblasti vyjadruje čoraz viac odborníčok a odborníkov – urbanistov, architektov, teoretikov urbánnych štúdií, či sociológov – ale aj aktívnych občianok a občanov, pričom reflektujú na rôznorodé problémy – (zjednodušene) od likvidácie vzácnych pamiatok, cez stav verejných priestranstiev, vylučovanie zraniteľných sociálnych skupín až po nedostatok informácií, či nekvalitnú architektúru mnohých nových stavebných celkov. Aby toho nebolo málo, naštvaní sú aj developeri. Sťažujú sa na nejasné pravidlá, množstvo byrokratických prekážok a podobne. Tak o čo tu vlastne ide?

V Bratislave predsa máme na magistráte Útvar hlavného architekta, máme spolu päť stavebných úradov, máme územný plán mesta, územné plány zón. Aký je rámec pravidiel a kontroly, ktorý tieto inštitúcie, resp. dokumenty vytvárajú? Má magistrát dostatočne silný aparát, aby dokázal vytvoriť aktuálny špičkový plán rozvoja? A chce ho vôbec? Ak áno, na akých princípoch má byť založený? Dokáže byť magistrát dostatočne silným partnerom pri vyjednávaní s developermi? A o čo sa pri vyjednávaní s nimi opiera? Aká je väzba medzi súkromným a verejným v oblasti urbanizmu? Je možné medzi týmito dvoma princípmi dosiahnuť synergiu na spoločnom záujme pri rozvoji mesta?

Bratislava nie je izolovaným ostrovom. Blízka Viedeň je príkladom mesta silných regulácií, ktoré však očividne nie sú prekážkou plnohodnotného rozvoja, ktorý berie do úvahy všetkých. V neďalekej Prahe sa aktuálne odohráva boj o povahu metropolitného plánu, ktorý pripravuje mestom zriadený Institut plánování a rozvoje. Je to konflikt najmä politický – diskutuje sa totiž predovšetkým o tom, či je vhodnejšie regulovať rozvoj mesta viac, alebo menej.

Aj v Bratislave to vyzerá, akoby sa bojovalo. Ale kto vlastne bojuje s kým a za čo? Otázkou zostáva, aké sú a budú dôsledky takéhoto prístupu pre ďalší rozvoj mesta, predovšetkým s prihliadnutím na potreby všetkých jeho obyvateľov.

Na tieto a ďalšie otázky s moderátorom Bohdanom Smieškom hľadali odpovede Ingrid Konrad – hlavná architektka mesta Bratislava, Igor Marko – architekt a urbanista a Lívia Gažová – teoretička urbánnych štúdií.

 

Igor Marko je architekt a urbanista pôsobiaci v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko & Placemakers. Dlhodobo sa venuje rozvoju miest presahujúc tradičné hranice architektúry a verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý získal rad ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V Bratislave už niekoľko rokov pôsobí ako aktívny facilitátor a mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskymi iniciatívami. Je odborným poradcom pre Dunajský Fond, členom odbornej rady hlavnej architektky mesta Bratislavy a členom správnej rady kreatívneho centra Cvernovka. http://markoandplacemakers.com/

Ingrid Konrad vyštudovala architektúru na SVŠT (STU) v Bratislave. Po emigrácii do Rakúska v roku 1986 spolupracovala s architektmi Jánom Kočím a Thomasom Feigerom. Na Fakulte architektúry a územného plánovania na Technickej univerzity vo Viedni získala v roku 1990 titul Dipl. Ing. V rokoch 1991 až 2005 tam pôsobila najprv ako asistentka, neskôr ako lektorka. Medzičasom rozbehla svoju vlastnú architektonickú prax vo Viedni a od roku 2006 aj v Bratislave. Je autorkou mnohých stavieb od rodinných domov cez administratívne budovy a objekty občianskej vybavenosti až po urbanistické riešenia verejných priestorov. V júni 2011 bola zvolená do funkcie hlavnej architektky mesta Bratislavy.

Lívia Gažová vyštudovala urbánne štúdiá v Estónsku. Absolvovala študijné pobyty v Aténach a Helsinkách. Je členkou iniciatívy Spoločne pre Piešťany a vedie vlastné združenie Centrum architektúry. Poznať ju môžete vďaka architekTÚRAM, ale aj zaujímavým článkom a blogom, kde sa kriticky vyjadruje k témam architektúry, mesta a verejného priestoru (Denník N, SME, etrend.sk, ILFA, Fórum architektúry, Eurostav, Piešťanský týždeň, pnky.sk, zpiestan.sk)  http://www.liviagazova.com/

Bohdan Smieška pôsobí v stredoeurópskom priestore občianskeho a neziskového sektora od roku 1996. Dlhodobo sa venuje konzultáciám a facilitáciám pre strategické plánovanie a organizačný rozvoj neziskových organizácií a vedeniu procesov rozvoja komunít. V minulosti pracoval pre National Democratic Institute, zakladal a viedol Centrum komunitného rozvoja, šesť rokov pôsobil ako programový riaditeľ Nadácie Intenda, 4 roky ako konzultant, facilitátor a projektový manažér v PDCS (Partners for Democratic Change Slovakia). Je spoluzakladateľom občianskej iniciatívy Local Act a expert platformy Kultúrna Bratislava presadzujúcej vznik a rozvoj kultúrnej politiky mesta a kraja.

img_0114

img_0184

img_0149

img_0146

foto: Erika Hudcovičová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Advertisements

One comment

  1. Pingback: MESTO AKO POLITIKUM | Mesto ako politikum

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

%d bloggers like this: